Edmund Justh

Edumnd Justh bol známy zveľaďovaním chovu vysokej a inej zveri. Stal sa uznávaným odborníkom na jeleniu zver, ktorú cieľavedome šľachtil najmä selektívnym lovom. Výberovým kritériom pre obhospodarovateľa revíru bolo, či má jeleň nasadenú korunu. Preto vyraďovali najmä slabé šestoráky, osmoráky s neduživým telom a bez výnimky vidlové jelene. Ideálne počty zveri dosiahol aj tak, že v prvých desiatich rokoch povolil uloviť maximálne 3 jelene a boli aj roky, že bol ulovený len 1 jeleň. Zasahovalo sa s rozumom aj do samičej zveri a mláďat. V prvých rokoch bolo ulovených 6 jeleníc a počas ďalších rokov sa odstrel zvýšil na 10 kusov. Lovili predovšetkým jednoročné jelenice, ktoré nezostali gravidné a v poslednom rade staré - jalové jelenice. Aj tu si dávali pozor na správnu selekciu, nakoľko sa im potvrdilo, že nie každá jelenica priviedla každý rok na svet jelienča. Do roku 1940 lovili v Belianskej doline približne 5 jeleňov ročne a postupne sa ich počet zvyšoval na 8 – 10 kusov ročne. Najhlavnejšími faktormi bolo dodržanie stanoveného počtu jelenej zveri a pomer pohlavia 1:1. Zver spočítaval aj niekoľkokrát do roka a nedovolil jej premnoženie. Na vtedajšiu rozlohu revíru majiteľ považoval za ideálnu početnosť jelenej zveri na úrovni 120 ks. V časti Sebeňová vybudoval pre jeleniu zver aklimatizačnú zvernicu, ktorá sa podľa opisov nachádzala na hranici s obecným revírom a zver sa tu zdržiavala najmä v zimnom období. Pred 2. svetovou vojnou bolo v chove spočítaných 60 jeleňov a najviac 70 jeleníc. Tak správca revíru dosiahol, že sa v ňom nachádzalo približne 10 - 12 veľmi kvalitných jeleňov a asi 20 malo dobrú korunu. Zvyšné jelene boli mladé šestoráky a osmoráky. V tomto všetkom mu významne pomáhal správca revíru Hubert Orthofer. Edmund Justh bol pre beliansky revír a zver v nej žijúcu významnou osobnosťou. Na základe svojich bohatých skúseností s chovom a selekciou jelenej zveri napísal aj množstvo odborných článkov v slovenských i maďarských poľovníckych periodikách. Od roku 1922 bol predsedom Poľovníckeho ochranného spolku v Martine a v tridsiatych rokoch podpredsedom Zemského zväzu loveckého ochranného spolku pre Slovensko. V roku 1937 sa stal členom výboru Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri CIC.