Elektronická kronika nášho PZ

História

Poľovníckeho združenia, najprv Lysec, potom Lysec-Hôsec siaha do obdobia roku 1963. Avšak výkon práva poľovníctva sa v dejinách obce Belá-Dulice datuje ďaleko pred týmto dátumom. Všetko podstatné sa dozviete v tomto krátkom blogu.

100 ročná história poľovného revíru Belá

V roku 2011 uzrela svetlo sveta publikácia Príbehy turčianskeho poľovníka od autora Edmunda Justha, ktorú z maďarského originálu Vadásznapló töredékek (Bratislava 1941) preložil a doplnil poznámkami Ing. Imrich Szabó. Kniha vyšla na podnet vnuka autora a v súčasnosti člena Poľovníckeho združenia Lysec – Hôsec, Mgr. Ladislava Rosivala v spolupráci s Ing. Ľubomírom Pádejom. Veľkú časť pozemkov v Belianskej doline vlastnil významný turčiansky rod Révay. Hospodárenie na týchto pozemkoch, po sobáši s ich dedičkou Helenou Révay v roku 1919, prevzal Edmund Justh, potomok starého turčianskeho rodu z Necpál. Pričlenil k nim ďalšie prenajaté územia, čím v roku 1921 vytvoril ucelený poľovný revír v Belianskej doline, v približnej výmere 2 300 ha, ktorý sa stal základom súčasného poľovného revíru Belá.

Edmund Justh

Edumnd Justh bol známy zveľaďovaním chovu vysokej a inej zveri. Stal sa uznávaným odborníkom na jeleniu zver, ktorú cieľavedome šľachtil najmä selektívnym lovom. Výberovým kritériom pre obhospodarovateľa revíru bolo, či má jeleň nasadenú korunu. Preto vyraďovali najmä slabé šestoráky, osmoráky s neduživým telom a bez výnimky vidlové jelene. Ideálne počty zveri dosiahol aj tak, že v prvých desiatich rokoch povolil uloviť maximálne 3 jelene a boli aj roky, že bol ulovený len 1 jeleň. Zasahovalo sa s rozumom aj do samičej zveri a mláďat. V prvých rokoch bolo ulovených 6 jeleníc a počas ďalších rokov sa odstrel zvýšil na 10 kusov. Lovili predovšetkým jednoročné jelenice, ktoré nezostali gravidné a v poslednom rade staré - jalové jelenice. Aj tu si dávali pozor na správnu selekciu, nakoľko sa im potvrdilo, že nie každá jelenica priviedla každý rok na svet jelienča. Do roku 1940 lovili v Belianskej doline približne 5 jeleňov ročne a postupne sa ich počet zvyšoval na 8 – 10 kusov ročne. Najhlavnejšími faktormi bolo dodržanie stanoveného počtu jelenej zveri a pomer pohlavia 1:1. Zver spočítaval aj niekoľkokrát do roka a nedovolil jej premnoženie. Na vtedajšiu rozlohu revíru majiteľ považoval za ideálnu početnosť jelenej zveri na úrovni 120 ks. V časti Sebeňová vybudoval pre jeleniu zver aklimatizačnú zvernicu, ktorá sa podľa opisov nachádzala na hranici s obecným revírom a zver sa tu zdržiavala najmä v zimnom období. Pred 2. svetovou vojnou bolo v chove spočítaných 60 jeleňov a najviac 70 jeleníc. Tak správca revíru dosiahol, že sa v ňom nachádzalo približne 10 - 12 veľmi kvalitných jeleňov a asi 20 malo dobrú korunu. Zvyšné jelene boli mladé šestoráky a osmoráky. V tomto všetkom mu významne pomáhal správca revíru Hubert Orthofer. Edmund Justh bol pre beliansky revír a zver v nej žijúcu významnou osobnosťou. Na základe svojich bohatých skúseností s chovom a selekciou jelenej zveri napísal aj množstvo odborných článkov v slovenských i maďarských poľovníckych periodikách. Od roku 1922 bol predsedom Poľovníckeho ochranného spolku v Martine a v tridsiatych rokoch podpredsedom Zemského zväzu loveckého ochranného spolku pre Slovensko. V roku 1937 sa stal členom výboru Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri CIC.

História užívateľov PR

Po vyjdení tzv. Ďurišovho zákona v roku 1947 bol v našom priestore vytvorený štátny režijný revír na skonfiškovaných niedauerovských a révajovských (známy skôr ako Juštovský, urbársky, niedaureovský, poľný urbársky, dulický, atď.) lesných majetkoch (neskôr prenajatý poľovníckej spoločnosti zo Žiliny) a urbársky lesný a poľný revír na zvyšku plochy v k.ú. Belá a Dulice, kde poľovali hlavne domáci poľovníci z obcí Belá a Dulice pod názvom Urbárske poľovnícke spoločenstvo Belá. Členstvo tvorili títo poľovníci: Rohon - Hatale, Ján Krchman, Ján Hamza, Jozef Hamza, Sýkora, Ján Pavlík, doc. Teodor Kustra, Jozef Gajdoš, Jozef Hromádka, Jozef Blaho a Vladimír Skuhra. V roku 1960 boli ešte prijatí Bartolomej Búľovský, Mikuláš Búľovský a Šimon Jesenský. Spolu 14 členov. Po odchode časti poľovníkov zo Žiliny a vystúpení poľovníkov z Belej a z Martina bola základňa doplnená novými poľovníkmi. Tieto revíry boli od roku 1962 zlúčené do jedného revíru s názvom Belá, ktorý však bol počas porevolučného revírovania v r. 1992 zmenšený o pozemky v k.ú. Žabrokreky a Košťany, takže celá jeho terajšia výmera 4 054 ha leží len v k.ú. Belá a Dulice.

História poľovníckeho revíru Belá